Keď ani mená z Harvardu nepomôžu

Autor: Mária Džunková | 26.11.2016 o 10:46 | (upravené 26.11.2016 o 12:57) Karma článku: 5,83 | Prečítané:  835x

Mnoho vedcov sa sťažuje, že sa ich fantastické výsledky nepublikujú v dobrých časopisoch, lebo nemajú v zozname autorov žiadne veľké mená.

Tiež sa mnohí trápia, že ich článok zamietajú v jednom časopise za druhým a nechápu prečo. Mnohých to tak odradilo, že aj rozmýšľajú nad ukončením svojej vedeckej kariéry.

V mojich dvoch predchádzajúcich blogoch som písala o výskume, ktorý som robila u kolegov na Harvarde. Ja som si tiež myslela, že článok, ktorý sme spolu vytvorili, bude publikovaný určite v nejakom výbornom časopise, vlastne iba vďaka tomu, že sú spoluautori z prestížnej univerzity. A tak som ho poslala najprv do časopisov s IF (impact factor) okolo 10. Myslela som si, že meno môjho šéfa z Harvardu predsa všade poznajú, tak mi článok hneď s radosťou vezmú.

Prvé sklamanie prišlo veľmi rýchlo. A potom ďalšie a ďalšie. Článok mi odmietali z jedného časáku za druhým. Z niektorých časopisov som dostala zamietavú odpoveď po niekoľkých dňoch, z niektorých dokonca do pár hodín. Každý časopis má svoj vlastný štýl formátovania textu, hlavne referencií a obrázkov, tak mi niekedy zmena jedného formátu do druhého trvala dlhšie, než čakanie na odpoveď, ktorá bola stále zamietavá. Boli to klasické automatické odpovede typu: “Článok nespadá do témy našeho časopisu...” a “Je vidieť, že váš článok obsahuje veľa zaujímavých objavov, ale máme teraz veľa ďalších článkov, ktoré obsahujú hodnotnejšie výsledky a musia tie byť publikované prioritne”.

Tak mi po niekoľkých neúspešných pokusoch hneď došlo, že mená z Harvardu proste zázrak urobiť nevedia. Začala som ho posielať do časákov s IF okolo 5. To je v mikrobiologickom odbore stále ešte veľmi dobrý impakt faktor. Článok ale od prvého momentu vlastne ani veľmi nezmenil svoj text, po každom zamietnutí som ako na bežiacom páse ihneď zmenila iba formát referencií, prehodila poradie sekcií, upravila počet slov v abstrakte, ale žiadne dramatické zmeny som nerobila. Nebol čas, chcela som to čo najrýchlejšie poslať do ďalšieho časopisu a konečne už publikovať. Vlastne, ani som nevedela, čo by sa na mojom článku dalo ešte vylepšiť. Zdal sa mi perfektný, lebo som ho vlastne celý napísala ja, a tak som rozumela všetkému, o čom sa v ňom písalo. Moji spoluautori si asi hovorili, že keď ja tomu rozumiem, tak mu porozumie aj čitateľ, ktorého sa téma bezprostredne dotýka a viac sa nad úpravou textu nezamýšľali. Alebo sa nechceli priznať, že ani oni článku nerozumejú, ktovie… Zamietavé odpovede z prvých časopisov mi k vylepšeniu textu môjho článku tiež veľmi nepomohli, pretože to boli iba automatické zamietavé odpovede, žiadna konkrétna kritika nebola.

Môj článok je vlastne založený na klasickej metagenomike génu 16S, ktorý slúži na identifikáciu baktérií, bez toho, aby sme ich museli pestovať v laboratóriu. To je už úplne rutinná zaležitosť v mnohých laboratóriách, zatiaľčo iné laboratória sa ženú za tým, aby ju začali používať čo najskôr tiež. Za pár rokov už bude robiť 16S metagenomiku každý. Možno pred pár rokmi sa články založené na 16S géne publikovali veľmi dobre, ale teraz je to už veľmi rozšírené, takže citácie nie sú toľké. V mojom článku sme ale nerobili len také obyčajné sekvenovanie 16S génu, ale pomocou prietokového cytometra sme z celej bakteriálnej komunity vybrali tie baktérie, ktoré rozoznáva imunitný systém ma tie, ktoré sú nadpriemerne aktívne. Takže zloženie bakteriálneho spoločenstva v našom prípade bolo obohatené o veľmi dôležité informácie.

Skúšala som teda ďalej v časopisoch s IF okolo 5. Po niekoľkých ďalších zamietnutiach, som si začala uvedomovať, že niečo nie je v poriadku. Článok naďalej zamietali rovno editori,  nikdy sa ani nedostal do ďalšieho vyššieho levelu, čo je revízia 2-3 expertami. Jednoducho sa editor, ktorý článok obdržal, rozhodol, že v ňom nevie nájsť nič zaujímavé a poslal nám zamietavú odpoveď. Zdalo sa mi to ako prekliatie.

Tak som sa chvíľku zastavila, prestala článok iba automaticky formátovať a pozrela som sa na môj článok očami čitateľa. Dokáže v ňom nájsť dôležité informácie? Dala som článok prečítať niekoľkým kolegov, ktorý tiež robia metagenomiku, ale nespolupracovali na článku. Chcela som, aby mi po prečítaní článku povedali, čo je podľa nich najdôležitejšia myšlienka. Mnohí váhali a vôbec neuhádli. Spolu sme identifikovali časti, ktoré boli úplne zbytočné a odpútavali pozornosť čitateľa od hlavnej myšlienky. Našli sme aj miesta, ktoré boli pre čitateľov nezrozumiteľné, aj keď mne osobne sa zdali úplne jasné. V tej dobe som mala už  viac než 10 publikovaných článkov, takže som nebola v písaní žiaden nováčik, ale tento článok bol naozaj špeciálne komplikovaný a jeho hlavnú myšlienku sa mi nepodarilo zdôrazniť na prvý krát.

Strávila som asi mesiac prepisovaním textu článku. Konečný výsledok bol úplne o niečom inom ako pôvodná verzia. Wow! Iba ma trochu štvalo, že som tieto dramatické zmeny v texte mohla urobiť už dávno, takto som vlastne prepásala príležitosť publikovať v lepších časopisoch. Tam, kde nám už článok zamietli, sme to už nemohli skúšať znovu.

Nakoniec som kompletne zmenený článok poslala do mSphere, čo je nový časopis, takže sa mu ešte nedá vypočítať IF, ale predpokladá sa, že bude vysoký, lebo patrí pod prestížne vydavateľstvo. Zmenený článok editora v mSphere zaujal, takže konečne po prvý krát sa článok dostal do ďalšieho levelu – na revíziu k expertom, ktorou po ďalších úpravách prešiel. A tak sa slávnostne tento článok po zamietavých odpovediach v 14-tich časopisoch dočkal svojej slávy a uzrel svetlo sveta!

Zamietnutia v štrnástich časopisoch, to je fakt rekord. Pre mňa to bola lekcia. Naučila som sa, že článok musí byť pred odoslaním do redakcie časopisu naozaj perfektný. Lepšie je stráviť niekoľko mesiacov vylepšovaním textu článku, než tráviť niekoľko mesiacov preposielaním nedokonalého textu z jedného časopisu do druhého. Lebo nedokonalému textu ani mená z Harvardu nepomôžu. Som presvedčená, že ak sa budem držať ponaučenia, ktoré som si vzala z tohoto prekliateho článku, tak sa mi už takéto strastiplné publikovanie nikdy neprihodí. Jednoducho netreba sa nechať odradiť, ale radšej sa nad sebou zamyslieť a posielať fakt iba perfektné texty.

To sa mi osvedčilo hneď pri mojom nasledujúcom článku na inú tému, ktorý som vytvorila tiež spolu s kolegami na Harvarde. Bol to dobre napísaný text, jasná hlavná myšlienka. A boli sme úspešní hneď v prvom časopise, kam sme článok poslali - Frontiers in Cellular and Infection Microbiology s IF 5.22.

Včera som bola na Nature masterclass workshope, kde prednášali editori z Nature časopisov, radili nám ako písať články, ako dostať do abstraktu tie najdôležitejšie myšlienky, atď. O workshop bol veľký záujem, lebo písanie článkov nie je vôbec jednoduché. V nasledujúcom blogu sa budem venovať trikom, ktoré nám prezradili na Nature workshope.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prieskum Focusu: Smer mierne klesá, vládu by skladal ťažko

Ak by boli voľby tento mesiac, v parlamente by bolo osem strán.

KOMENTÁRE

Z islamu sa stala kolektívna neuróza (píše Michal Havran)

Ten nešťastný islam domotal Slováčikov.

SVET

Prečo vo Švédsku vidia krach multikulturalizmu

Švédsko priznáva problémy so začlenením utečencov.


Už ste čítali?